História

V prácach pojednávajúcich o histórii Hlohovca sa len málo priestoru venovalo pozoruhodnej stavbe Hotela Jeleň, ktorá patrila v meste k najhonosnejším a najväčším stavbám. Na základe jej situovania na okraj námestia k vyústeniu do Podzámskej ulice sa všeobecne konštatovalo, že objekt bol pôvodne hlohovskou radnicou zo 17. storočia.

Ukazuje sa však, že využitie objektu bolo od jeho počiatkov až do súčasnosti úplne iné a že budova zrejme nikdy radnicou nebola.

Budova vznikla začiatkom 17. storočia, na pozemku patriacemu k panstvu na mieste staršieho objektu, ktorý tu zrejme stál už v 14. storočí. V rokoch 1598 – 1625 bol hrad Hlohovec s priľahlým panstvom vo vlastníctve Stanislava Thurzu, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj mesta, pričom tu v r. 1601 založil trojjazyčné gymnázium a v r. 1610 dal nadstaviť k veži farského kostola ďalšie podlažie, čím kostol dostal svoj dnešný vzhľad. V tomto období došlo zrejme aj k výstavbe zmieňovaného panského domu na námestí. Dom od počiatku stavali ako dvojpodlažnú budovu v renesančnom slohu. Jeho pôvodný vzhľad zachytávajú viaceré veduty mesta, najmä však veduta z roku 1761 a 1823, kde je na objekte jasne zreteľná renesančná oblúková atika, dnes čiastočne viditeľná ešte v dotyku s budovou mestskej knižnice. Miestnosti boli zaklenuté valenými a krížovými klenbami, vo dvorovej časti sa nachádzali otvorené arkády na toskánských stĺpoch. Podobnú architektúru z čias Thurzovskej prestavby mal aj hlohovský hrad a altánok v zámockej záhrade, ktorý bol pôvodne pravdepodobne súčasťou predopevnenia hradu. Panská kúria na námestí bola na priečelí zdobená sgrafitom. Sgrafito objavili v roku 1960 počas generálnej opravy Hotela Jeleň, avšak z veľkej časti ho úplne zničili, keď všetky vonkajšie omietky objektu úplne zosekali až na tehlové murivo.

Z viacerých písomných dokumentov sa dozvedáme aj o využití panského domu – kúrie na námestí, ktorá patrila majiteľovi hradu a panstva. V objekte vo viacerých obdobiach bývali panskí hajdúsi, preceptor a administratívni úradníci panstva. Do zmieňovaného domu sa odvádzali naturálie a výnosy z mýtneho a podobne. O tom, že objekt mal svojho predchodcu ešte v staršej stavbe, ktorá tu musela stáť už v stredoveku, dokazujú ďalšie stredoveké listiny. Už v listine Mikuláša Kontha, ktorý bol zemepánom Hlohovca v 14. storočí sa k roku 1365 uvádza: „(Poddaní Hlohovca) … sú povinní priniesť na narodenie Pána, Michala archanjela a na veľkonočné sviatky obvyklé dary, ako? Za každý lán 1 syr, 8 vajec, tiež od obce troch mladých baranov a to na nie iné miesto ako do nášho domu (kúrie) v Hlohovci sa nachádzajúceho.“

O polohe tejto kúrie sa zmieňuje aj manželka Mikuláša Kontha, Klára, ktorá v roku 1400 špitálu pri Váhu darovala „… v označenom našom meste Frajštáku (Hlohovec – pozn.) na východnej strane od farského kostola sa nachádzajúci kamenný rožný dom v ľudovej reči známy pod menom Hoffstadt.“

Thurzovci tak zrejme len prestavali staršiu, gotickú stavbu kúrie do renesančnej podoby. Po vymretí Thurzovcov získali panský dom na námestí postupne Forgáčovci, páni z Mitrovíc, uhorský kráľ a v roku 1720 Juraj Erdödy. V tomto roku kúpil Juraj Erdödy celé hlohovské panstvo a spolu s ním aj panskú kúriu na námestí. Zápis o kúpe domu je z 22. 11. 1720. Od tohto roku Erdödyovci väčšinu svojich majetkov začali prenajímať. Na námestí prenajímali viacero budov, medzi nimi aj budovu hotela Jeleň.

Renesančná podoba stavby sa udržala až do roku 1880, kedy ju prestavali v neoklasicistickom slohu. V tomto roku bola pristavaná aj pravá rožná časť hotela nad bývalým bufetom, kde v 19. storočí mali výsek mäsa hlohovskí mäsiari. Na druhom poschodí budovy bola v rokoch 1880-82 vytvorená spoločenská sála s cennou empírovou stropnou maľbou. Začiatkom 20. storočia objekt začal fungovať ako hotel, dokázateľne však až od roku 1937.